Výlet do Malinovej
Spoločná opekačka v prírode nad dedinou Malinová? Hoci najprv sa nehlásili mnohí, nakoniec krásne počasie a jasná obloha 8. mája pritiahli rodiny s deťmi, mladých, aj seniorov, aby strávili Deň víťazstva nad fašizmom s ľuďmi z cirkevného zboru.
Priliehavo k príležitosti sviatku sme plánovali prechádzku k partizánskemu bunkru, ktorú sme najmä pre veľké vekové rozpätie účastníkov, až 84 rokov, odložili na inokedy. Tešili sme sa z toho, že sa stretli všetky generácie a spolu nás bolo cez 35.
Pod vedením domácich bratov Ivana Jungu a Miloša Krpelana sme sa dostali na miesto opekačky k chate Jungovcov. Kto mal chuť, alebo chránil auto pred poľnou cestou, išiel kúsok cesty pešo. Keď sme sa všetci zišli, zaspievali sme pieseň Ty mi dávaš nohy jeleníc a krátko sme sa predstavili, aby sme zistili, kto a odkiaľ sme sa vlastne stretli. Radosť zo stretnutia sme vyspievali piesňou Všade tam, kde sú. Ach, a treba spomenúť, že deti svoju radosť zo spoločenstva vyjadrovali po celý čas pri vzájomných hrách so staršími aj medzi sebou.
Pred zahájením opekačky, kým sa oheň rozhorieval, brat kaplán začal hovoriť o zvieratách, ktoré sme videli aj v ten deň. Ale aj o tých zvieratách, ktoré nevidíme, môžeme vedieť na základe stôp, ktoré zanechali. Držať sa stopy je dôležité nielen pre zvieratká pri ich chodníčkoch, ale aj pre spomínaných partizánov, keď ustupovali do hôr, aby sa nestratili a tiež, aby si chôdzou po rovnakej stope uľahčili cestu.
Na to dostali deti úlohu poobzerať sa po okolí, či by dokázali nájsť nejaké ľudské stopy (na farebných papierikoch). Pátracia akcia začala veľmi intenzívne, aj keď chvíľu trvalo, kým úsilie prinieslo úspech. Deti našli ľudské stopy v ktorých bolo vpísané: „Nasledujme Kristove šľapaje“, podľa 1. listu Petra 2,21. Podobne ako pomáha nasledovať vychodené stopy, tak je dôležité nasledovať Kristove stopy. On nám dal príklad, ktorý je hodný nasledovania. On sám svoje reči aj dokazoval verným konaním. Nemôžeme povedať, že by sa spreneveril tomu, čo hlásal. Preto je ten naj naj príklad na nasledovanie. Ba čo viac, nasledovať Kristove šľapaje nie je len úloha, na ktorú si musíme vystačiť sami. Kto Ježišovi Kristovi dôveruje, ten zažíva Božie vedenie, Ježiš Kristus sa preukazuje ako živý Pán i priateľ tým, ktorí ho nasledujú.
Z každej generácie potom zazneli úprimné a ďakovné modlitby, ktoré veľmi povzbudili. Ďalšie hodiny ubehli rýchlo, keď sme sa rozišli k ohňu, paliciam a roštu na opekanie, kde okrem tradičného opekania prebiehali aj detské pokusy nad ohňom s bezmäsitou stravou. Pri jedle, koláčikoch, ktoré niektorí doniesli sme strávili čas rozhovormi i hrami. Až sme pozabudli, že sme tak dlho na slnku.
Pred odchodom domov sme využili pobyt v prírode na malé vzdelávacie okienko o ochrane prírody najmä pre deti. Tie sa naučili slovo biodiverzita a zároveň mohli pozorovať niektoré druhy vtákov okolo nás. Dovidenia na ďalšom stretnutí v prírode.
Priliehavo k príležitosti sviatku sme plánovali prechádzku k partizánskemu bunkru, ktorú sme najmä pre veľké vekové rozpätie účastníkov, až 84 rokov, odložili na inokedy. Tešili sme sa z toho, že sa stretli všetky generácie a spolu nás bolo cez 35.
Pod vedením domácich bratov Ivana Jungu a Miloša Krpelana sme sa dostali na miesto opekačky k chate Jungovcov. Kto mal chuť, alebo chránil auto pred poľnou cestou, išiel kúsok cesty pešo. Keď sme sa všetci zišli, zaspievali sme pieseň Ty mi dávaš nohy jeleníc a krátko sme sa predstavili, aby sme zistili, kto a odkiaľ sme sa vlastne stretli. Radosť zo stretnutia sme vyspievali piesňou Všade tam, kde sú. Ach, a treba spomenúť, že deti svoju radosť zo spoločenstva vyjadrovali po celý čas pri vzájomných hrách so staršími aj medzi sebou.
Pred zahájením opekačky, kým sa oheň rozhorieval, brat kaplán začal hovoriť o zvieratách, ktoré sme videli aj v ten deň. Ale aj o tých zvieratách, ktoré nevidíme, môžeme vedieť na základe stôp, ktoré zanechali. Držať sa stopy je dôležité nielen pre zvieratká pri ich chodníčkoch, ale aj pre spomínaných partizánov, keď ustupovali do hôr, aby sa nestratili a tiež, aby si chôdzou po rovnakej stope uľahčili cestu.
Na to dostali deti úlohu poobzerať sa po okolí, či by dokázali nájsť nejaké ľudské stopy (na farebných papierikoch). Pátracia akcia začala veľmi intenzívne, aj keď chvíľu trvalo, kým úsilie prinieslo úspech. Deti našli ľudské stopy v ktorých bolo vpísané: „Nasledujme Kristove šľapaje“, podľa 1. listu Petra 2,21. Podobne ako pomáha nasledovať vychodené stopy, tak je dôležité nasledovať Kristove stopy. On nám dal príklad, ktorý je hodný nasledovania. On sám svoje reči aj dokazoval verným konaním. Nemôžeme povedať, že by sa spreneveril tomu, čo hlásal. Preto je ten naj naj príklad na nasledovanie. Ba čo viac, nasledovať Kristove šľapaje nie je len úloha, na ktorú si musíme vystačiť sami. Kto Ježišovi Kristovi dôveruje, ten zažíva Božie vedenie, Ježiš Kristus sa preukazuje ako živý Pán i priateľ tým, ktorí ho nasledujú.
Z každej generácie potom zazneli úprimné a ďakovné modlitby, ktoré veľmi povzbudili. Ďalšie hodiny ubehli rýchlo, keď sme sa rozišli k ohňu, paliciam a roštu na opekanie, kde okrem tradičného opekania prebiehali aj detské pokusy nad ohňom s bezmäsitou stravou. Pri jedle, koláčikoch, ktoré niektorí doniesli sme strávili čas rozhovormi i hrami. Až sme pozabudli, že sme tak dlho na slnku.
Pred odchodom domov sme využili pobyt v prírode na malé vzdelávacie okienko o ochrane prírody najmä pre deti. Tie sa naučili slovo biodiverzita a zároveň mohli pozorovať niektoré druhy vtákov okolo nás. Dovidenia na ďalšom stretnutí v prírode.